Na celé leto sme do Synagógy presťahovali tridsať nezávislých kultúrnych centier z celého Slovenska, ktoré čelia brutálnym útokom z vedenia ministerstva kultúry aj fondu FPU, ktorý ich doteraz roky podporoval. Napriek neľahkej situácii takmer všetky prežili a prežijú, robia, sú otvorené a plné kultúrneho a umeleckého života. A preto sa výstava volala Dobrý signál - vieme, že kultúra porazí (ich) nekultúru. Máme silné a zmyslupné hodnoty, sme bystrí, tvoriví a otvorení ľudia a máme vás - umelcov, divákov, návštevníkov, podporovateľov. Všetko, čo oni nemajú. * Dobrý signál vysielame ďalej - každú stredu sa na výstave odohrali dve diskusie so zástupcami kultúrnych centier z Antény (a pár hosťami). Diskusie moderovali redaktorky a redaktor, ktorí museli pod rovnako nezmyselným a agresívnym tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Všetky diskusie sme nahrali a natočili vďaka našim priateľom, filmárom Tereze Michalovej a Petrovi Kotrhovi a všetky môžete naďalej počúvať ako podcast. Nech sa páči, tu sú linky na Youtube aj Spotify, vyberte si, ktorú platformu máte radšej: 1 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Bombura a Stanica Moderuje Tomáš Bartoněk a jeho hosťami sú Maroš Pavúk z najstaršieho stále fungujúceho hudobného klubu Bombura v Brezne a Robo Blaško, spoluzakladateľ a aktuálny riaditeľ Stanice Žilina-Záriečie i Novej synagógy. Youtube > https://youtu.be/rXYkjBHfKao?si=jmXKJOf_5B7m5D5d Spotify > https://open.spotify.com/episode/4Tuh3D26bXa3AGGLURNyeU?si=VH2BUINXShqRltVzjw76Bg 2 Dobrý signál s kultúrnymi centrami A4 a Banská St a nica Moderuje Tomáš Bartoněk a jeho hosťami sú Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta z rezidenčného centra pre výtvarné umenie Banská St a nica v Banskej Štiavnici a Ľudo Napoký, riaditeľ prvého kultúrneho centra v Bratislave – A4 a aktuálny koordinátor siete pre nezávislú kultúru Anténa. Youtube > https://youtu.be/N0M3_ug4xAk?si=597vTRdHGS04a2X6 Spotify > https://open.spotify.com/episode/0tdwWvsfNuRHuuLbEx9FEw?si=sHEDXa3eRtuc1MLvUmLg5w 3 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Nová Cvernovka a Arta Moderuje Andrea Makýšová Volárová a jej hosťami sú Boris Meluš a Laco Oravec z najväčšieho kultúrneho a kreatívneho centra Nová Cvernovka v Bratislave a Katka Gregušová z bývalej čokoládovne Arta v Piešťanoch, ktorá slúži podobne ako Cvernovka ako kultúrne centrum a ateliéry. Youtube > https://youtu.be/Di0B2x8NNTU?si=wnUzXmdL542qsfCH Spotify > https://open.spotify.com/episode/2oX6LEwVMdjEUB3zZ7rLN7?si=7OBuKqY0QJmTcxKmNORiLg 4 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Hájovňa a Telocvičňa Moderuje Andrea Makýšová Volárová a jej hosťami sú Matej Lukáč z turisticko-kultúrneho centra Hájovňa Červená Studňa nad Banskou Štiavnicou a Eva Priečková z rezidečného centra pre súčasný tanec a divadlo Telocvičňa v Bratislave. Youtube > https://youtu.be/-vFYMgTeMJM?si=uImEsaAYrKQjICpw Spotify > https://open.spotify.com/episode/7wqZikrBI0E3igEfxMV5U8?si=4GdY8gxTTLqFK1Em0ejGpQ 5 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Tabačka Kulturfabrik a Pink Whale Moderuje Zuzana Golianová a jej hosťami sú Peter Radkoff a Zuzana Psotková z veľkého kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach a Ľubo Šoška, zakladateľ hudobného klubu Pink Whale na lodi na Dunaji v Bratislave. Youtube > https://youtu.be/-XdTl4uyV5o?si=n3zbeCzJx0Hi7izq Spotify > https://open.spotify.com/episode/2YgCDNBgDL0TuyqE0vRxVE?si=g35UXzG7TQ-9jGV8UeXo0A 6 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Akropola a Art Café Moderuje Zuzana Golianová a jej hosťami sú Zdeno Gális z Akropoly v Kremnici a Zuzana Bargerová z Art Café v Banskej Štiavnici. Youtube > https://youtu.be/1jSnUb-or0w?si=eQmjjhUCgikyn6R0 Spotify > https://open.spotify.com/episode/45F3DIiuUjvK4BB5Og58sx?si=Mu0q-WYBQf2miriuE_AVjg 7 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Kino Úsmev a Klub Lúč Moderuje Andrea Makýšová Volárová a jej hosťami sú Barbora De Andorosos Tóthová zo storočného Kina Úsmev v Košiciach, ktoré je aj kultúrnym centrom (a Košice boli Európskymi hlavným mestom kultúry 2013) a Kamil Bystrický z trenčianskeho Klubu Lúč, ktorý tiež prevádzkuje aj kino (a Trenčín je Európskym hlavným mestom kultúry 2026). Youtube > https://youtu.be/91b0GgW1W9s?si=xfpL2SwYk6Z-wqC6 Spotify > https://open.spotify.com/episode/66Sw3FbVM1zAss4kJKsYpZ?si=zGnAZ4a-Qe6V7L7sceEV_Q 8 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Kláštor a Design Factory Moderuje Andrea Makýšová Volárová a jej hosťami sú Tomáš Székely z kultúrneho a komunitného centra Kláštor v Rožňave, ktoré rekonštruuje a oživuje stredoveký františkánsky komplex v centre Rožňavy a Ivica Horáková z bratislavskej Design Factory, ktorá sa po tom, ako prišli o industriálnu budovu v centre Bratislava, presťahovala do historických sýpok v Jarovciach. Youtube > https://youtu.be/PyrEZCojdeg?si=SKAZDLjj93cqQJXn Spotify > https://open.spotify.com/episode/6ZpDBb3k32n70auBCTloCY?si=5BkA_LjORdK2CLucRDnwnw 9 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Wave a Bašta Soňa Gyarfášová spovedala Moshiho (Vlada Moška) z prešovského centra nezávislej kultúry Wave a Fera Maxina z bardejovského kultúrneho a komunitného centra Bašta, dvoch kľúčových partizánov nezávislej kultúry na severovýchode Slovenska. Youtube > https://youtu.be/lqyOseJlTSQ?si=NuRTu81CSpiFPxOW Spotify > https://open.spotify.com/episode/2yjh0ilYSoS8STEw65SGnC?si=NFISkssJR7igyxXv3kuCWw 10 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Divadlo z Pasáže a Divadlo Pôtoň Soňa Gyarfášová sa rozprávala s dvomi centrami súčasného divadla a nielen divadla - s Matúšom Petričkom z banskobystrického Divadla z Pasáže a Ivou Ditte Jurčovou a Michalom Dittem z Divadla Pôtoň z Bátoviec. Youtube > https://youtu.be/XaLaiQ82OVI Spotify > https://open.spotify.com/episode/4Vez2Qh83ly9Z1WZPEtmhp?si=BNb0ynMPRzOjsPBqfTzeWA 11 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Malý Berlín a Podivný Barón Jedenástu diskusiu v rámci letnej série moderovala opäť Soňa Gyarfášová a jej hosťami boli Michal Klembara z Malého Berlína za Malého Ríma (Trnavy) a Petra Pobežalová a Marek Vatral z Podivného baróna v Púchove. Youtube > https://youtu.be/MMS1I2LqHn8?si=6ox2seMQbEPMfbF8 Spotify > https://open.spotify.com/episode/58VRdZ5PSBV29KLQ6LYFTU?si=Kv2uuWjKQTiRFeduUjaP2Q 12 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Záhrada a Periférne centrá Hosťami moderátorky Soni Gyarfášovej boli Milan Zvada a Barbora Šuhajdová zo Záhrady v Banskej Bystrici a Veronika Mezeiová z Periférnych centier v Dúbravici. Youtube > https://youtu.be/bLJVGhRI57I?si=XxfOKFQgQFUdHuZ0 Spotify > https://open.spotify.com/episode/3RlRXlvaRUrrIllFCmA1wC?si=rbv--bk5QdOeMJRjSrRFng 13 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Fabrika umenia a Nástupište 1-12 Trinástu diskusiu v rámci letnej série moderoval Tomáš Bartoněk a jeho hosťami boli Katarína Janíčková z Fabriky umenia v Partizánskom a Zuzana Godálová z Nástupišťa 1-12 v Topoľčanoch. Youtube > https://youtu.be/Is9GVezN92A?si=klZhPtJmHpQX9dOf Spotify > https://open.spotify.com/episode/7zdsZ4WaVhsxzbHcc80veJ?si=uFOAGnJiQkudZrZesUAunQ 14 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Hidepark a Citadela Hosťami Tomáša Bartoněka v štrnástej debate boli Filip Stranovský z Hideparku v Nitre a Tomáš Bálint z Citadely v Rimavskej Sobote. Youtube > https://youtu.be/_yGCmfyy_uI?si=WgyJc6M9gnihKglH Spotify > https://open.spotify.com/episode/2vXDBSs8MIoeDq2XGb6bmA?si=0aH9xoRNQXG5bLHHeImwsw 15 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Presahy a Divadlo Na peróne Pätnástu diskusiu moderovala Zuzana Golianová a jej hosťami boli Dana Freyová z občianskeho združenia Presahy, ktoré v Modre čoskoro otvára nové kultúrne centrum Slobodka, a Peter Kočiš z košického Divadla Na peróne. Youtube > https://youtu.be/SkYKh9AwIKo?si=mMNJnWt4ueN2Kil9 Spotify > https://open.spotify.com/episode/4JXg4CDSja7Vj8TDvvAvjB?si=RZso0j_lRNmSgnhSUh5F_A 16 Dobrý signál s kultúrnymi centrami Diera do sveta a Ladovňa Posledná diskusia bola iná - s kultúrnymi centrami, ktoré už nie sú. Zanikli, zatvorili alebo dočasne prerušili svoju činnosť. Nielen kvôli nepodpore zo strany FPU a šikane z ministerstva nekultúry, ale aj preto. Treba sa rozprávať aj o tom, ako kultúrne iniciatívy končia, o tom, že síl na aktivizmus v kultúre v regiónoch nie je nekonečne veľa. Napriek debate o konci dvoch kultúrnych to nie je debata smutná ani negatívna. Hosťami moderátorky Zuzany Golianovej boli Janka Mikuš Hanzelová z Diery do sveta, ktorá už nie je v Liptovskom Mikuláši, a Kristína Majgerová z Ladovne, ktorá už nie je v Bytči. Youtube > https://youtu.be/fUjhmzJDyQg?si=UvkgGUBoxTZw4syh Spotify > https://open.spotify.com/episode/1dUBVUJskD2s976cDlxvyv?si=fU_lTy2zSGiXYwRu3MmlaA * Fotografie z výstavy aj každej diskusie nájdete na Flickr.com/Novasynagoga * Ďakujeme, že nás pozeráte, počúvate a podporujete. Budeme vďační aj za spätnú väzbu, napríklad emailom na marek@novasynagoga.sk.

Diskutujú: Juraj Benetin (architekt a urbanista) Milan Dubec (developer) Katarína Smatanová (architektka a urbanistka) Rudolf Chodelka (hlavný architekt mesta Žilina) moderuje Lýdia Grešáková (sociologička) Debata o súčasných výzvach bývania a rozvoja miest s odborníkmi z oblasti architektúry, urbanizmu, developmentu a verejnej správy, ktorí predstavia rôzne pohľady na hľadanie rovnováhy medzi verejným záujmom, ekonomickou realitou a kvalitným mestským prostredím. Diskusia sa zameria na otázky bývania ako domova či investície, potenciál nájomného bývania, spoluprácu medzi mestom a developermi, vzťah medzi hustotou zástavby a kvalitou života, ako aj význam architektúry pri formovaní identity mesta. Osobitná pozornosť bude venovaná Žiline a jej budúcemu rozvoju. Cieľom panelu je vytvoriť priestor na vecnú diskusiu o tom, aké mesto chceme rozvíjať a aké podmienky sú potrebné na vznik kvalitného bývania pre súčasné aj budúce generácie. Vstup: (dobro)voľný. Po diskusii nasleduje Pecha Kucha Night. Kompletný program Dňa architektúry 2026 v Žiline nájdete na: https://www.denarchitektury.cz/program/?action=search_events&city=%C5%BDilina

Svoje projekty, skúsenosti a pohľady predstavia v krátkych prezentáciách ľudia, ktorí sa téme bývania venujú z rôznych perspektív: Michal Diviš, architekt Katarína Smatanová, urbanistka a architekta Matej Jasenka, krajinný architekt Renáta Farkašová, zástupkyňa projektu První vlašťovka Martin Mikovčák, architekt Jano Brunovský, ekonomický analytik Martina Tinka Betušová, sociálna pracovníčka Juraj Benetin, architekt Šimon Ábel, drevostaveiteľ Rudolf Chodelka, architekt mesta PechaKucha je japonský koncept neformálneho stretnutia aktívnych a tvorivých ľudí, ktorí na základe vlastného výberu 20 fotografií prezentujú to, čomu sa venujú. Je to svižný formát 20 obrázkov x 20 sekúnd naživo. Bývanie dnes predstavuje oveľa viac než len strechu nad hlavou. Je jednou zo základných spoločenských tém, ktorá ovplyvňuje kvalitu života jednotlivcov aj podobu miest. Spôsob, akým bývame, formuje naše komunity, identitu miest a ich budúci rozvoj. Zároveň sa bývanie čoraz častejšie stáva predmetom ekonomických a investičných rozhodnutí, čo otvára otázky jeho dostupnosti a spoločenskej hodnoty. Práve na tieto témy sa pozrieme prostredníctvom krátkych prezentácií PechaKucha, ktorá nadviaže na panelovú diskusiu „Byty verzus mesto“. Vstup: (dobro)voľný. Kompletný program Dňa architektúry 2026 v Žiline nájdete na: https://www.denarchitektury.cz/program/?action=search_events&city=%C5%BDilina

Výstavu v Novej synagóge a Rosenfeldovom paláci nájdete od 2. do 30. októbra 2026. Otvorení sme v Novej synagóge každý deň okrem pondelka od 13.00 do 19.00, v Rosenfeldovom paláci 10.00 – 18.00. Vstup na výstavu je voľný. V rámci otváracieho víkendu sa uskutočnia ďalšie akcie: Piatok 2. 10. 2026: 13.00 - Rozborový seminár s porotou, Rosenfeldov palác a Nová synagóga 16.15 - Otvorenie výstavy jedného z porotcov - Petra Králika v Makovického dome 17.30 - Otvorenie výstavy a odovzdávanie cien, hudobným hosťom budú Devany z Terchovej Sobota 3. 10. 2026: 9.00 - 16.00 - Workshopy linorytu (Andrej Mazúr), enkaustiky (Martina Michnicová) a základov vitráže (Ľuboš Čabala) - na workshopy sa treba vopred prihlásiť na webe https://krkszilina.sk/2026/09/22/vytvarne-spektrum-2026-premeni-zilinu-na-centrum-neprofesionalneho-vytvarneho-umenia/ 18.00 - UMČO kvíz - otestujte si svoje vedomosti zo slovenského umenia s kvízmajstrom Michalom Vojtekom v kaviarni Novej synagógy, vstup je voľný a netreba sa vopred registrovať Nedeľa 4. 10. 2026: 10.00 - Monumentálna Žilina - komentovaná prehliadka dielami vo verejnom priestore s autormi rovnomennej knihy Kristínou Hermanovou a Michalom Chudíkom, prihlásiť sa môžete tiež na webe https://krkszilina.sk/2026/09/22/vytvarne-spektrum-2026-premeni-zilinu-na-centrum-neprofesionalneho-vytvarneho-umenia/ Na všetky podujatia otváracieho víkendu je vstup voľný, rovnako ako na výstavu. – – – Prečo sme sa rozhodli už druhý rok hostiť salón amatérov a amatériek, hoci sme sa doteraz neprofesionálnemu umeniu vyhýbali? V prvom rade bolo opäť výzvou zadanie – ako spraviť z obrovského súboru nesúrodých umeleckých diel (hoci kvalitných a zaujímavých) dobrú výstavu? Ako neinštalovať jeden obraz vedľa druhého, ako dielam pomôcť a vytvoriť im prostredie, v ktorom budú vedieť fungovať, ako zaujať a neunudiť návštevníka? Ako to celé zvládnuť s minimálnym rozpočtom a s využitím recyklovaného materiálu? Rovnako sme nadšení zo spolupráce medzi inštitúciami, ktoré nás oslovili. Hoci je Rosenfeldov palác oproti Synagóge cez cestu, nespolupracujeme často. Hoci sme kedysi začínali ako študenti-amatéri v Makovického dome, s Krajským kultúrnym strediskom v podstate nič nerobíme. Minulý rok sme si to veľmi užili. Podarilo sa nám to znovu? Príďte sa presvedčiť na vlastné oči – už druhýkrát sme priestorom pre Výtvarné spektrum.    – – –  Výtvarné spektrum je postupová súťaž pre výtvarníkov a výtvarníčky, ktorí neštudovali umenie na VŠVU, AU, AVU či iných podobných vysokých školách. Skrátka pre amatérov, neprofesionálov. Súťaž organizujú “osvety” – regionálne kultúrne strediská a celoštátne ju zastrešuje NOCka – Národné osvetové centrum. Účastníci postupujú cez regionálne kolá, niektoré sa volajú rovnako Výtvarné spektrum, iné majú tradičné lokálne názvy ako Galantská paleta, Region art (Nitra), Výtvarný Vranov, Trnavská paleta, Jarný salón (Liptovský Mikuláš) či Výtvarná Senica.   Do 63. ročníka postupovej súťaže sa prihlásilo 1189 účastníkov. Celkový počet prihlásených diel – 3162, z toho v kategóriách: I.A. – Maľba (od 15r do 25r) – Jednotlivci – 216 I.B. – Kresba a grafika (od 15r do 25r) – Jednotlivci – 158 I.C. – Priestorová tvorba (od 15r do 25r) – Jednotlivci – 73 II.A. – Maľba (od 25r do 130r) – Jednotlivci – 1384 II.B. – Kresba a grafika (od 25r do 130r) – Jednotlivci – 303 II.C. – Priestorová tvorba (od 25r do 130r) – Jednotlivci – 189 III.D. – Insitná tvorba (od 15r do 130r) – Jednotlivci – 548 III.E. – Digitálna tvorba (od 15r do 130r) – Jednotlivci – 123 III.F. – Experiment (od 15r do 130r) – Jednotlivci – 168 Celkový počet kôl – 43 Približne 200 z nich nakoniec porota vybrala na finálovú výstavu. Hostíme ju na mesiac v Žiline spolu s Rosenfeldovým palácom a Krajským kultúrnym strediskom. Na otvorení výstavy spoznáte aj víťazov a ocenené diela. O nich rozhodne porota: predsedníčka – Eva Čarnoká členovia – Pavol Truben, Peter Králik, Kristína Hermanová, Kristína Vacek organizátorka súťaže za NOCku – Lucia Mináčová organizátori a inštalácia výstavy – Petra Rovderová a Matej Somr (Krajské kultúrne stredisko Žilina), David Reitšpís a Palo Choma (Rosenfeldov palác), Marek Adamov, Július Laták, Vinicius Almeida, Tomáš Hudcovič a ďalší (Nová synagóga)    

Príďte otestovať svoje znalosti zo sveta slovenského výtvarného umenia, sochárstva a architektúry! Umčo kvíz vás prevedie domácou tvorbou - od ľudového umenia a klasikov až po modernu a súčasné vizuálne umenie. Poskladajte tím, bavte sa a zistite, koľko toho o našom umení naozaj viete alebo neviete. Moderátorom kvízu je Michal Vojtek a vstup je voľný. Akcia je sprievodným podujatím otváracieho víkendu Výtvarného spektra 2026 - finálovej výstavy celoslovenskej súťaže neprofesionálneho umelectva, ktorú hostíme spolu s Rosenfeldovým palácom do 30. 10. 2026.

Dan Bárta patrí medzi výrazné osobnosti českej hudby. Jeho tvorba sa prirodzene pohybuje medzi jazzom, soulom, rockom a popom, pričom dôležitú úlohu v nej zohráva čeština, práca s textom a výrazná interpretačná osobnosť. S Robert Balzar Triom spolupracuje od roku 1999 a ich spoločná hudba stojí na spojení Bártovho hlasu s jazzovou otvorenosťou tria, improvizáciou a autorským materiálom. Ich spolupráca priniesla tri spoločné nahrávky – Theyories z roku 2010, živý album Jazz in Box, zaznamenaný v Düsseldorfe v roku 2015, a zatiaľ posledný album Jedním dechem z roku 2022. S projektom vystupovali doma, na Slovensku aj v ďalších európskych krajinách a v USA. Večer otvorí KeJazz4, profesionálny slovenský jazzový kvartet, ktorý vo svojej tvorbe prepája vlastné skladby s jazzovými štandardmi. Kapela vznikla v roku 2020 a stavia na improvizácii, melodickosti a živej súhre hudobníkov. ***** Dan Bárta Český spevák a autor. S rôznymi formáciami vydal viac ako dve desiatky albumov a získal desať výročných ocenení Czech Music Awards. V roku 2016 získal špeciálnu cenu Czech Music Award ako spevák štvrťstoročia. Je tiež spolutvorcom oceňovaného projektu Illustratosphere. Robert Balzar Trio Trio vzniklo v roku 1998 z iniciatívy kontrabasistu, basgitaristu, skladateľa a aranžéra Roberta Balzara. Dnešnú zostavu tvoria Robert Balzar, klavirista Vít Křišťan a bubeník Kamil Slezák. V priebehu rokov trio vydalo sedem štúdiových albumov a DVD a spolupracovalo s viacerými významnými osobnosťami svetového jazzu, medzi nimi John Abercrombie, Kurt Elling, Benny Golson, Arturo Sandoval, Erik Truffaz či Raul Midón. KeJazz4 Slovenský jazzový kvartet, ktorého členovia dlhodobo pôsobia v rôznych projektoch, orchestroch a komorných formáciách. Na konte majú dva albumy vlastnej tvorby, v ktorej prepájajú moderný jazz s prvkami tradičného jazzu, lyriky a improvizácie.

Blížia sa komunálne voľby - komu dáte hlas za primátora Mesta Žilina, komu na župana/ku Žilinského kraja? Preferenčne najsilnejší kandidáti na primátora a župana/ku si zmerajú sily v debate s overovaním faktov. Kandidátov/ky preveria moderátori 360tka.sk, pravdivosť ich výrokov zas analytický tím Demagog.sk. Pôjde o prvú diskusiu, v ktorej budú priamo počas jej priebehu výroky politikov overovať factcheckeri.  Predvolebné obdobie býva plné zavádzania a nejasných prísľubov bez odpočtu výsledkov. Nadácia Zastavme korupciu ako nezávislý watchdog preto vytvára priestor pre transparentnú konfrontáciu uchádzačov o riadenie verejných financií v regiónoch. Diskusie v ôsmich krajských mestách budú moderovať novinári a novinárky portálu 360tka – Michal Kovačič, Barbora Šišoláková, Gabriela Kajtárová, Denisa Hopková a Adel Ghannam. Debatu organizuje Nadácia Zastavme korupciu s podporou Európskej únie. Vstup na všetky diskusie je pre verejnosť zdarma. Z kapacitných dôvodov je však potrebná bezplatná registrácia prostredníctvom portálu Tootoot (odkaz na vstupenky nižšie).

O aktuálnych politických a spoločenských udalostiach budú v Žiline diskutovať politický analytik a komentátor Marián Leško, spisovateľ a novinár Martin M. Šimečka, standup komik a scenárista Tomáš Hudák a šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný. Moderuje Monika Tódová. Po debate vám diskutujúci radi podpíšu knihu Ficokracia, ktorú napísali Marián Leško a Monika Tódová, knihu Výnimočný stav, ktorú napísal Martin M. Šimečka a knihu Amerikáni od Tomáša Hudáka.

(ENGLISH BELLOW) V programe koncertu zaznejú nové diela výrazných osobností súčasnej hudby, medzi nimi Bernhard Lang, Klaus Lang, Alvin Curran, Liisa Hirsch, Snežana Nešić, Idin Samimi Mofakham, Ian Mikyska, Patrik Herman, Juraj Gažmerčík a ďalší. Súčasťou večera budú aj svetové premiéry. Jeden nástroj, rôzne skladateľské hlasy. Medzinárodný projekt gitaristu Ondreja Veselého prináša nové skladby autorov troch generácií z rôznych krajín. Každý z oslovených skladateľov pritom píše pre gitaru po prvýkrát. Výsledkom sú veľmi rozdielne pohľady na jeden nástroj – od čisto akustického zvuku až po spojenie gitary s elektronikou (ako hosť účinkuje Marek Mazanec s vlastným zvukovým systémom). V programe zaznejú aj diela mladých slovenských študentov – víťazov otvorenej výzvy pre skladateľov, ktorých zapojenie do projektu podporila Nadácia Tatra banky. Gitarista Ondrej Veselý sa venuje súčasnej hudbe, komorným koncertom aj medziodborovým projektom. U nás ste ho naposledy videli ako interpreta na festivale Konvergencie 2025 a opäť bude účinkovať aj v tomto ročníku. Klasickú gitaru študoval v Maastrichte, na VŠMU v Bratislave a v Taliansku. V roku 2020 získal doktorát (PhD.) z estetiky a semiotiky na UKF v Nitre. Je autorom knihy Hudba v hudbe a viacerých vedeckých štúdií. Poznať ho môžete aj ako redaktora Rádia Devín. Ako propagátor novej hudby je adresátom desiatok diel pre sólovú gitaru. Písali pre neho autori ako Leo Brouwer, Peter Kotík či Marc Yeats. Vystupoval so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Solamente Naturali. V premiére uviedol gitarové koncerty od J. Kolkovicha, O. Kroupovej a M. Bázlika. Koncertoval v Európe, Ázii a Severnej Amerike. https://www.ondrejvesely.net CONCENTRATED VOICES The concert programme will feature new works by leading figures in contemporary music, including Bernhard Lang, Klaus Lang, Alvin Curran, Liisa Hirsch, Snežana Nešić, Idin Samimi Mofakham, Ian Mikyska, Patrik Herman, Juraj Gažmerčík and others. The evening will also include world premieres. The guitar as a filter – one instrument, different compositional voices. The international project by guitarist Ondrej Veselý brings together new works by composers of three generations from different countries. Each invited composer is writing for the guitar for the first time. The result is a wide range of approaches to a single instrument – from purely acoustic sound to combinations of guitar and electronics (Marek Mazanec as a guest with custom-built sound system). The programme will also feature works by young Slovak students – winners of an open call for composers, whose participation in the project was supported by the Tatra banka Foundation.

Študentská klubovňa, iniciatíva pôvodne stredoškolákov (moderátor Jakub Filek medzitým stihol zmaturovať a začína štúdium na vysokej škole) pokračuje v pozývaní politikov na debaty o budúcnosti pre mladých ľudí. V októbri pozývame študentov aj širokú verejnosť na diskusiu s predsedom strany Sloboda a Solidarita Branislavom Gröhlingom. Venovať sa budeme školstvu, súčasnej politickej situácii, kauzám, ktoré momentálne ovplyvňujú politickú scénu či o stave demokracie na Slovensku počas vlády Róberta Fica. Počas diskusie bude tiež veľký priestor na otázky z publika, po každom z tematických okruhov príde rad na otázky verejnosti v rámci preberanej témy. Vstup na diskusiu je voľný s možnosťou dobrovoľného príspevku na fungovanie Študentskej klubovne či prevádzku kultúrneho centra Nová synagóga. Za podporu ďakujeme! Diskusiu organizuje iniciatíva žilinských a sučianskych stredoškolákov, ktorej členovia sa stretli v novembri 2025 s kriedou v ruke na Hlinkovom námestí a následne sme im otvorili priestor na ich aktivity v rámci výstavy Tomáša Rafu Bienále kultúrneho odporu.    https://www.instagram.com/studentska_klubovna_za/    Študentská klubovňa ani Nová synagóga nepodporujú žiadnu konkrétnu politickú stranu. 

Spoznajte sever Škandinávie z iného uhla. Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Švédska spisovateľka a reportérka Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili, ktorú vydalo vydavateľstvo Absynt, je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy. Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami. Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi. Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov. Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej a v Žiline ju osobne uvedie jej autorka Elin Anna Labba, sámska novinárka a spisovateľka z oblasti Sápmi vo Švédsku. V minulosti pôsobila ako redaktorka viacerých sámskych časopisov a pracovala pre Centrum pôvodných sámskych autorov, ktorého poslaním je posilňovať a zviditeľňovať sámsku literatúru. Za dokumentárnu knihu Páni nás sem presídlili (2026), získala viacero ocenení. Táto kniha je kombináciou historickej reportáže, spomienok a lyrického rozprávania. Autorka sa v nej vracia do stratenej vlasti svojich predkov, aby rozprávala o násilnom vysídlení Sámov na začiatku 20. storočia. Prostredníctvom príbehov, fotografií, listov a textov joikov vytvára mnohohlas, ktorý odzrkadľuje vysídľovanie iných domorodých národov po celom svete, pričom zachytáva jedinečnú skúsenosť severných Sámov. V roku 2024 debutovala vydala román Dom utopeného. Je to silný, mrazivým portrét matky a dcéry, ktoré žijú pri jazere, kde sa spoločnosť rozhodla vybudovať priehradu s cieľom zvýšiť výrobu elektrickej energie. Román vychádza zo skutočných príbehov národa Sámi, ktoré Labba zbierala vo svojej rodnej krajine. Vstup je (dobro)voľný. Reportáže a príbehy hľadajte na https://www.absynt.sk - viete, že toto vydavateľstvo má svoju kanceláriu u nás v Novej synagóge?

Na vlastné oči  Na Vlastné oči je ponuka výtvarných vzdelávacích programov realizovaných výtvarníkmi. Učiteľov a žiakov všetkých druhov škôl pozývame objavovať výstavu a priestor Novej synagógy, osobne spoznať súčasné umenie a architektúru, zažiť nové spôsoby vnímania a uvažovania, a tiež si vyskúšať nové postupy práce, ktoré môžu využiť a rozšíriť vo svojich triedach.  Objednať sa môžete u Kristíny Vacek  e-mailom na edu@novasynagoga.sk alebo telefonicky na čísle 0918 048 783.  *Odporúčaný počet žiakov v jednej skupine je 25. *Poplatok za vzdelávací program v Novej synagóge je 2,00 € na žiaka, vďaka čomu pokryjeme aspoň materiálne náklady, inak ďakujeme za podporu Fondu na podporu umenia. *Radi u nás privítame aj deti so špeciálnymi potrebami, ale chceme byť o tom dopredu informovaní. Tešíme sa na vašu návštevu!   Čo u nás nájdete? Budovu neologickej synagógy od architekta Petra Behrensa,ktorá je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry s celoeurópskym významom. Výstavu celoštátnej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum 2026 Program workshopov pre školy Obrazová štafeta 04. október - 29. október 2026 vhodné pre základné školy, 60 - 90 minút Koľko môže prezradiť jeden malý detail? A čo všetko si dokážeme všimnúť, zapamätať a odovzdať ďalej bez toho, aby sme povedali celý príbeh? V programe Na vlastné oči sa tentoraz výstava Výtvarného spektra stane priestorom pre tímovú hru, v ktorej rozhoduje pozornosť, pamäť, fantázia aj schopnosť dorozumieť sa bez bežných slov. Čaká vás trochu pátrania, trochu herectva, trochu kreslenia a veľa pozerania. A na konci z toho, čo ste na výstave objavili, vznikne niečo, čo tam pôvodne vôbec nebolo. **Cieľom programu je rozvíjať pozorné vnímanie výtvarného diela, vizuálnu pamäť, schopnosť komunikovať obraz rôznymi spôsobmi a tvorivo naň nadviazať vlastnou interpretáciou.   Viac info o programe Na vlastné oči V Novej synagóge hostíme rôzne formy súčasného umenia, myslenia, učenia sa, komunitných stretnutí a osláv. Chceme, aby bol tento priestor živý a otvorený, aby umenie, ktoré si v ňom nachádza miesto bolo vnímané.  Na Vlastné oči je ponuka výtvarných vzdelávacích programov realizovaných výtvarníkmi. Po Lucii Gašparovičovej, Simone Gottierovej a Kataríne Vido (Škamlovej) vedie workshopy od januára 2024 umelkyňa Kristína Vacek (portfolio). Študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici na Fakulte výtvarných umení. Vo vlastnej tvorbe sa zameriava prevažne na klasickú maľbu, ktorá slúži ako prostriedok na kritické prehodnocovanie vlastnej identity úzko spojenej so spiritualitou, vzťahmi a rodinnými hodnotami. Tento koncept interpretuje prostredníctvom figurálnych kompozícií v krajine. Participovala na kolektívnych, ale aj samostatných projektoch (výstava Po praslici v Pistoriho paláci v Bratislve, v  Galérii lavička v Martine, na Festivale FRAJ, v Synagóga Brezno, v CNK Záhrada, v Rozkvet gallery v Banskej Bystrici, v Kaštieli v Moravanoch nad Váhom, atď.)   Pozývame vás – učiteľov a žiakov všetkých druhov škôl, aby ste prišli objavovať umenie do Novej synagógy. Tento program je častokrát úplne prvým kontaktom detí s galériou. Spolu s nimi sa rozprávame nielen o histórii Novej synagógy, ale približujeme im aj podoby súčasného umenia. Ponúkame im stratégie a nástroje ako ho môžu čítať, aj keď sa v budúcnosti ocitnú v galérii samy. Chceme ich zaujať a vytvoriť miesto, kam sa budú chcieť vracať.  Myslíme si, že je dôležité hneď v mladom veku búrať odstup od umenia a vytvoriť pre deti také podmienky, v ktorých bude galéria zrazu ich priestorom, kde ovládajú jej pravidlá aj možnosti,  v pravej chvíli si zakričia, rozbehnú sa alebo sa umenia dotknú a neboja sa pýtať – nás a hlavne seba.    Dôležitou súčasťou programov sú otvorené kreatívne úlohy. Deti tvoria vždy priamo vo výstavnom priestore v bezprostrednej blízkosti umeleckých diel. Tieto zadania sú možnosťou, aby zažili samy seba v zázračnom tvorivom procese, v ktorom vzniká niečo nové, čo tu ešte nebolo. Môžu tak nanovo objavovať seba, svet  a veci v ňom cez vlastné dlane.  V programoch pre materské školy a prvý stupeň základných škôl sa zameriavame na cielený rozvoj procesov ako vnímanie, emócie, predstavy, fantázia, jazyk, jemná motorika, abstraktné myslenie. Deti sa zoznámia s výstavou a architektúrou na vlastné oči, uši, pocity, ale aj ruky. V jednotlivých programoch si vyskúšajú rôzne výtvarné techniky priamo súvisiace s tým, kde sa nachádzajú, čo vidia, počujú a cítia. Výsledkom je nová skúsenosť, zručnosť a hlavne zážitok.  V programoch pre druhý stupeň základných škôl a pre stredné školy sa zameriavame na prepojenie umenia s aktuálnymi témami, ktoré študenti riešia v škole, ale aj v bežnom živote. Vytvárame priestor pre otvorený rozhovor a samostatné kritické myslenie študentov. Chceme ich vtiahnuť do deja, naštartovať ich zvedavosť, počuť ich otázky, nápady, názory a budovať v nich chuť vracať sa k umeniu a do galérií. Programy pre školy Na vlastné oči z verejných zdrojov podporuje Fond na podporu umenia. Digitálne zručnosti detí nám pomáha rozvíjať Nadácia Tatrabanka.      Milé publikum, Vedenie Ministerstva kultúry SR podniká kroky, ktoré likvidujú slovenskú kultúru! Ich mocenské zásahy a zmeny zákonov ohrozujú naše fungovanie, ale aj slobodu a rozmanitosť umenia. Protestujeme proti tomuto smerovaniu! Kultúrne centrá združené v sieti Anténa vyzývajú vás, naše publikum, aby ste neboli ľahostajní. Sledujte aktuálne dianie, navštevujte kultúrne priestory a diskutujte. Zostaňte s nami a bojujme spoločne za slobodnú kultúru.

Kubo Ursiny & Provisorium sa spolu so skvelou Ninou Kohout na jeseň opäť vrátia na pódiá a zahrajú to najlepšie z tvorby Deža Ursinyho. Myšlienka spojiť Deža s charizmatickým prejavom Niny Kohout vznikla ešte minulý rok v rámci vyvrcholenia turné Dežo Ví. To si pripomínalo 30 rokov od odchodu hudobného vizionára, ktorý dodnes inšpiruje a ovplyvňuje viaceré generácie. Sme radi, že to nakoniec nie je jednorazový projekt a v tomto špeciálnom zložení Dežova hudba znovu ožije, konkrétne na koncertoch v Žiline (31. 10.), Banskej Bystrici (04. 11.) a Trenčíne (05. 11.). Poctu Dežovi Ursinymu a jeho kompozíciám citlivo vzdá šesťčlenná zostava hudobníkov. Kapela Kubo Ursiny – spev Nina Kohout – spev Valér Miko – klávesy Marián Slávka – bicie Tomáš Michalčák – gitara, klávesy, spev Samuel Šomorjai – basgitara Vstupenky Sedenie: 25 EUR druhá vlna na https://koncerty.slnkorecords.sk/event-detail/6a38f7a70a17a2e1534c1390/ Na mieste: 30 EUR

Prvý deň najlepšieho festivalu komornej hudby: 18:00 SÚZNENIE (Bittová, Lupták, Lenko, Dugovič) 20:00 Olivier MESSIAEN: Kvarteto na koniec času   // SÚZNENIE Iva BITTOVÁ (CZ) / spev, husle Jozef LUPTÁK / violončelo, hlas Boris LENKO / akordeón, bandoneón Branislav DUGOVIČ / klarinet, basklarinet   Projekt SÚZNENIE je stretnutím charizmatickej Ivy Bittovej s trojicou slovenských inštrumentalistov – violončelistom Jozefom Luptákom, klarinetistom Branislavom Dugovičom a akordeonistom Borisom Lenkom. Ich spoločný program je založený na improvizácii. Hudobné dialógy, inšpirované ľudskou aj umeleckou blízkosťou, kreativitou a skladateľskou i improvizačnou skúsenosťou každého z hudobníkov, sľubujú neobyčajný zážitok. SÚZNENIE je hravé, temperamentné, krehké, neopakovateľné a povznášajúce. Každý koncert vzniká priamo pred publikom, ktorého môžete byť súčasťou aj v Novej synagóge v Žiline vo štvrtok 5. novembra.   Na premiére programu počas 25. ročníka Konvergencií v Bratislave zazneli spontánne popri autorských témach aj úryvky z diel J. S. Bacha, A. Pärta, M. Vargu či A. Piazzollu. Záznam z tohto večera vyšiel v roku 2025 na CD, ktoré si môžete zakúpiť e-shope Konvergencie.sk a vypočuť na Bandcampe alebo ostatných streamoch.   „Kdybych já vědela, kde můj milý kosí, byla bych mu nésla vo fertuške rosy…“, zaznie z Iviných úst počas koncertu dávna pripomienka ľudovej tvorby. No nie ako odkaz folklórnej tradície, ale ako základný odkaz čistej duše, ktorú táto tradícia reprezentuje. V podaní Ivy Bittovej, Jozefa Luptáka, Borisa Lenka a Branislava Dugoviča však počujeme ešte o čosi viac. Silu porozumenia a vzájomného zbližovania smerom k základným hodnotám ľudského bytia. Prostredníctvom hudby – k súzneniu. – Ladislav SNOPKO, booklet k CD Súznenie (Konvergencie, 2025)     // Olivier MESSIAEN: Kvarteto na koniec času Ronald ŠEBESTA / klarinet Peter BIELY / husle Jozef LUPTÁK / violončelo Nora SKUTA / klavír   Len máloktoré dielo klasickej hudby je spojené s takým výnimočným príbehom ako Kvarteto na koniec času francúzskeho skladateľa Oliviera Messiaena (1908 – 1992). Vzniklo počas jeho pobytu v zajateckom tábore v nemeckom Görlitzi v pohnutých časoch 2. svetovej vojny. Silná skladba, inšpirovaná apokalyptickými výjavmi z biblickej knihy Zjavenie apoštola, zaznela v roku 1941 v interpretácii internovaných hudobníkov, vrátane skladateľa, pred stovkami spoluväzňov. Messiaen neskôr označil toto uvedenie diela za „najkrajší koncert svojho života.”    Messiaenova hudba nevznikla z rezignácie, ale z potreby hľadať zmysel a nádej aj tam, kde sa zdajú byť stratené. Aj preto dokáže silno prehovárať k poslucháčom dneška. V Novej synagóge v Žiline zaznie Kvarteto na koniec času v zostave popredných slovenských hudobníkov, ktorí stáli spolu s umeleckým riaditeľom Konvergencií, violončelistom Jozefom Luptákom pri zrode festivalu.  Veríme, že spojenie Messiaenovho Kvarteta na koniec času a projektu Súznenie s Ivou Bittovou prinesie publiku dva odlišné, no v niečom blízke pohľady na to, ako môže hudba pomáhať človeku nachádzať zmysel a nádej aj v časoch neistoty.    V roku 2022 vyšla v rámci edície Konvergencie live nahrávka, ktorá je dostupná na našom Bandcampe, na streamoch a v e-shope.   „Myslím si, že nie je adekvátnejší čas hrať titul s hudbou Kvarteta na koniec času Oliviera Messiaena ako práve teraz, keď sa v Európe deje agresívny útok ruských vojsk a Putinovho režimu na slobodu autonómnej Ukrajiny. Ocitli sme sa v čase vojny, ktorá opäť dramaticky mení svet. Messiaen napísal túto apokalyptickú kompozíciu v čase jeho pobytu v zajateckom tábore počas 2. svetovej vojny. A pravdepodobne prežíval strachy, dezilúzie a smútky a žil v podobnej existenciálnej tiesni ako ukrajinský ľud v dnešných dňoch.“  Jozef LUPTÁK, marec 2022   // VSTUPENKY 22 – 25 EUR  (vstupenka platí na oba koncerty, ktoré sa uskutočnia 5/11) permanentka na 2 dni festivalu: 45 EUR Program druhého festivalového dňa 6. 11. 2026   // Organizátorom podujatia je Festival Konvergencie. Záštitu nad koncertami v Žiline prevzal primátor Peter Fiabáne. Hlavní partneri: Mesto Žilina Za podporu ďakujeme aj partnerom: Nová synagóga Žilina, SOZA a ďalším partnerom a mediálnym partnerom. Festival NEBOL v tomto roku podporený verejnými zdrojmi z Fondu na podporu umenia   // Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk

Druhý deň najlepšieho festivalu komornej hudby:18:00 Vladimír GODÁR 7020:00 Marek BREZOVSKÝ: Medzi zemou a …//Vladimír GODÁR 70Emmeleia, Passacaglia, Talizman, Déploration sur la mort de Witold Lutosławski, La canzona refrigerativa dell arpa di Davide, Ave Maria, Sweet and Low, Dormi JesuMichaela HRUBÁ, Daniel RUMLER / husleMartin RUMAN / violaJozef LUPTÁK / violončeloOndrej VESELÝ / gitaraŽilinský miešaný zborŠtefan SEDLICKÝ / zbormajster„Umenie má rozširovať priestor ľudskej nezávislosti a slobody.“Vladimír GODÁRVladimír Godár (1956) v tomto roku oslávil 70. narodeniny. Pri tejto príležitosti sme na festivale Konvergencie pripravili v marci takmer trojhodinový slávnostný koncert, ktorý sa stal nielen poctou skladateľovi, ale aj výnimočným stretnutím osobností slovenského kultúrneho a verejného života. Do vypredaného Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová, bývalí ministri kultúry Silvia Hroncová a Ladislav Snopko, na pódiu sa k oslavám pripojili aj jeho osobní a umeleckí priatelia Peter Breiner či britský dirigent Andrew Parrott. To najlepšie z programu teraz zaznie v Novej synagóge, obohatené o spoluprácu so Žilinským miešaným zborom a žilinské publikum bude mať príležitosť stať sa súčasťou osláv jubilea jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov súčasnosti.Godár patrí k najvýraznejším postavám slovenskej kultúry 20. storočia. Jeho osobitá kompozičná poetika sa formovala počas rokov strávených nad partitúrami starých majstrov v blízkosti violistu, muzikológa a estetika Jána Albrechta (1919 – 1996). Sám skladateľ o svojej tvorbe často hovorí ako o dialógu s tradíciou. Jej súčasťou je rovnako hudba Bélu Bartóka i piesne Beatles. V kontexte klasickej hudby však Godárove skladby neviedli len dialóg s minulosťou, ale súčasne aj s tvorivými aktivitami jeho duchovných súpútnikov Alfreda Schnittkeho, Arva Pärta či Giju Kančeliho. Hudobný dialóg v jeho kompozíciách tak vzniká na spojnici minulého a súčasného ako výsledok poznania, že len tá hudba má budúcnosť, ktorá má aj minulosť. Intenzívne zážitky z Godárovej hudby, opisované ako sugestívnosť, meditatívnosť alebo koncentrovaný výraz, sú výsledkom vzácnej symbiózy konštrukčnej, emocionálnej a významovej roviny jeho diel.Vladimír Godár je verejnosti známy aj vďaka úspešnej spolupráci s režisérom Martinom Šulíkom (Neha, Krajinka, Záhrada, Orbis pictus, Cigán, Tlmočník, Emília a i.). Za hudbu k filmu Krajinka získal v roku 2001 v Belgicku cenu Georges Delerue Award, označovanú aj ako Oscar za filmovú hudbu. Ocenenie Český lev mu priniesli filmy Slnečný štát (r. M. Šulík) a Návrat idiota (r. S. Gedeon), pričom nominovaný bol celkovo štyrikrát. Národnú cenu Slnko v sieti získal za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník, nominovaný bol päťkrát. Nahrávka Mater (Pavian Records, 2006) s Ivou Bittovou, Marekom Štrynclom a Solamente naturali, ktorú vydalo aj nemecké vydavateľstvo ECM, sa stretla v zahraničí s bezprecedentným záujmom o jeho diela.Tvorba Vladimíra Godára, vrátane viacerých premiér, je aj vďaka priateľstvu s Jozefom Luptákom súčasťou Konvergencií od ich vzniku. Pri príležitosti skladateľových narodenín vyšiel výber nahrávok z 25-ročnej spolupráce – vypočuť si ho môžete na našom Bandcamp profile alebo si ho môžete zakúpiť spolu s bohatým bookletom na našom e-shope.//Marek BREZOVSKÝ: Medzi zemou a …Robert ROTH / rozprávačNina KOHOUT / spevVladislav ŠARIŠSKÝ / klavírJozef LLUPTÁK / violončeloMartin RUMAN / violaDaniel RUMLER, Michaela HRUBÁ / husle Skladateľ, aranžér a klavirista Marek Brezovský (1974 – 1994) po sebe zanechal rozsiahle dielo v oblasti rockovej i klasickej hudby. V každej skladbe cítiť, že veril tomu, čo tvoril, a práve táto úprimnosť mu dávala silu dotknúť sa človeka. Projekt Medzi zemou a … vznikal od roku 2024 na želanie Brezovského rodiny v spolupráci s festivalom Konvergencie, na ktorom mal premiéru v marci tohto roka. Prináša komorné diela a aj piesne, ktoré otextovali jeho sestra Mirka Brezovská a Jakub Tlolka. V úlohe rozprávača a speváka sa predstaví Robert Roth. Keď sa energia jeho nezameniteľného hlasu stretne s emocionálnou hĺbkou a osobitou poetikou hudby Mareka Brezovského, možno čakať výnimočný zážitok. Skladby zaznejú v interpretácii vynikajúcich hudobníkov – klaviristu Vladislava Šarišského, violončelistu Jozefa Luptáka, violistu Martina Rumana a huslistov Daniela Rumlera a Michaely Hrubej, ku ktorým sa okrem Roberta Rotha pripojí aj Nina Kohout v úlohe speváčky, jej pôvodné hosťovanie na premiére sa na jeseň rozšíri o nový piesňový repertoár.„K tomuto projektu som od začiatku pristupoval s veľkým rešpektom a úctou a som poctený, že nás Marekova rodina oslovila. Ešte keď sme študovali na Konzervatóriu, som mal možnosť uviesť premiéru jeho skladby Voľnosť. Teraz sme predstavili nové diela v zostave skvelých umelcov. Spätná väzba publika nás motivuje vrátiť sa s Marekovou hudbou na jeseň do viacerých miest,“ hovorí Jozef LUPTÁK, riaditeľ festivalu a zároveň jeden z interpretov.Projekt Medzi zemou a… zaznel v premiére v marci 2026 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Dramaturgiu pripravil skladateľov otec Ali Brezovský. Ide o prevažne neznámu tvorbu, ktorá vznikala v roku 1994, keď Marek Brezovský pracoval na scénickej hudbe k hre Pressburger blut Viliama Klimáčka pre divadlo GuNaGu. V tom čase bol študentom prvého ročníka VŠMU. „Skladby sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby, a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského,“ povedal o dielach skladateľov otec Ali BREZOVSKÝ.„Mnoho Marekovej hudby už ľudia nosia v srdci. Teraz je však čas otvoriť ho ešte viac a urobiť v ňom miesto, pretože prichádza nová, ešte nepočutá hudba – pre vás aj pre nás. A tak Marek žije ďalej v nás.“ Vladislav ŠARIŠSKÝ „Je to hudba výbušná aj lyrická, prehovárajúca k širšiemu publiku. Klasika ovplyvnená klasickými (Bartók, Šostakovič, Debussy) aj neklasickými (Zappa, Varga) vzormi. Diela talentovaného mladíka, ktorý práve skončil prvý ročník kompozície na Vysokej škole múzických umení, zároveň mal čoraz osobitejší vlastný jazyk, ktorý však nemal čas rozvinúť ďalej.“ Oliver REHÁK, Denník N//VSTUPENKY22 – 25 EUR(vstupenka platí na oba koncerty, ktoré sa uskutočnia 6/11)permanentka na 2 dni: 45 EURProgram prvého festivalového dňa 5. 11. 2026 //Organizátorom podujatia je Festival Konvergencie.Záštitu nad koncertami v Žiline prevzal primátor Peter Fiabáne.Hlavní partneri: Mesto ŽilinaZa podporu ďakujeme aj partnerom: Nová synagóga Žilina, SOZA a ďalším partnerom a mediálnym partnerom.Festival NEBOL v tomto roku podporený verejnými zdrojmi z Fondu na podporu umenia//Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk

Inštalácia Milana Stanca na chodníku pred Novou synagógou vznikla v roku 2022 ako reakcia na inváziu Ruska na Ukrajinu. Inšpiráciou boli rozhovory s ukrajinskou učiteľkou a výtvarníčkou Tamarou Turljun, ktorá žije a tvorí v Kyjeve. „Vojna trvá už niekoľko mesiacov. Som na svoju krajinu hrdá. Od samého začiatku všetci robia čo môžu. V mojom prípade sú to lekcie a tvorivé dielne s deťmi. Stále ich učím a vymýšľame spolu rozličné projekty. Každé jedno z nich je predčasne dospelé. Každé jedno vie, že je u nás vojna... Náš domov nie je byt či dom, je to celá krajina. Nerozprávame sa o vojne, počúvame ju každý deň v sirénach počas toho ako tvoríme našu svetlú budúcnosť na papieri…“ Tamara TurljunTamara pri komunikácii s deťmi nepoužíva slová byt, dom a domov. Veľa z nich ho už nemajú. Vojna im ho zničila. Je to príliš citlivá téma, ktorá otvára ich duševné traumy. Preto sme inštaláciu nazvali vdoma, toto slovo v ukrajinčine znamená "byť doma". Postupne sa naša senzitivita voči utrpeniu Ukrajincov otupuje. Toto dielo je pripomienkou, aby sme nezabúdali.„Nutnosť tvoriť plynie z doby, v ktorej žijeme. Z doby plnej kontrastov, absurdity a gýču. Vždy som bol tak trochu rebel a v tvorbe sa snažím ukázať svoj nesúhlas s dobou a aktuálnymi udalosťami vo svete.“ Milan StancoTamaru sme sa rozhodli aj finančne podporiť v rámci spoločnej iniciatívy s ukrajinskou organizáciou Izolyatsia. Pomáhame umelcom nachádzajúcich sa vo vojnových zónach.Milan Stanco sa narodil v roku 1991 v Žiline, skončil produktový dizajn na STU v Bratislave v roku 2021. V tomto roku bol aj jedným z umeleckých rezidentov v Novej synagóge. Je zakladateľom vlastnej značky PANGEA. Tamara Turljun sa narodila v roku 1995 v dedine Pavlivka. Absolvovala štúdiá v oblasti vizuálneho umenia na školách v Dnipre a Kyjeve. Je spoluzakladateľkou priestoru Depot12_59. Aktívne tvorí a vystavuje. Momentálne sa venuje práci s deťmi zasiahnutých vojnou. Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, za spoluprácu ďakujeme aj Mestu Žilina. Viac fotografií od Richarda Kohlera nájdete v albume na našom flickr.com/novasynagoga.

Keď si od nás niečo odnesiete, budeme vďační. Ďakujeme!Veci, vecičky a suveníry zo zoznamu nižšie nájdete u nás na pulte pri vstupe do Synagógy. Ak ich chcete zaslať poštou, alebo máte otázku na diaľku, píšte na info@novasynagoga.sk.