Tridsať kultúrnych a umeleckých centier z celého Slovenska v jednom z nich. Kúsky genia loci, nábytku, lámp, závesov, knižky, stovky fotografií a plagátov, videá, merch, kávu a (nečakane) veľa umenia nájdete u nás v Novej synagóge do 2. septembra. Výstava je otvorená každý deň okrem pondelka od 13.00 do 19.00 a vstup je (dobro)voľný. Každú stredu od 15. 7. 2026 do 2. 9. 2026 o 17.00 sa môžete osobne stretnúť so zástupcami kultúrnych centier v živej diskusii moderovanej jedným z odídených redaktorov a redaktoriek Rádia Devín - Soňou Gyarfášovou, Andreou Makýšovou Volárovou, Zuzanou Golianovou a Tomášom Bartoněkom. Vstup na diskusie je tiež (dobro)voľný. Na výstave nájdete diela umelcov: Rudolf Sikora, Andrej Dúbravský, Rastislav Podoba, Matej Fabián, Palo Čejka, Kundy Crew, Nikola Šušovicová, Oleh Yasenev, Bohuš a Monika Kubinskí, Rita Koszorús, Boris Sirka, Osamelí bežci, Simona Vojtečková, Slávka Ondrušová, Ové Pictures, Patrik Kovačovský, Lucia Dovičáková, Emil Drličiak, Pola Dwurnik, Josef Bolf, Peter Kollár, Marek Jančúch, Iveta Ditte Jurčová, Gabriela Bírošová, Ján Viazanička, Dáša Krištofovičová, Oksana Sadovenko, Radovan Stoklasa, Roman Franc, Dorota Hošovská, Dušan Balocký, Jozef Mráz, Maroš Bauer a ďalší... najmä fotografi, autori fotografií z kultúrnych centier, ktorých mená sme nestihli dozbierať... Vystavené objekty a všetko na výstavu zapožičali kultúrne centrá z Antény: A4 – priestor súčasnej kultúry (Bratislava), Akropola Kremnica, Art Café (Banská Štiavnica), ARTA (Piešťany), BANSKÁ ST A NICA (Banská Štiavnica), BAŠTA – kultúrno-komunitné centrum (Bardejov), Bombura NKP (Brezno), Divadlo Pôtoň (Bátovce), Divadlo z Pasáže (Banská Bystrica), Dom umenia Arteska (Detva), Hájovňa - kultúrno turistické centrum (Banská Štiavnica), Hidepark (Nitra), Kino Úsmev (Košice), Klub Lúč (Trenčín), Kultúrno-kreatívne centrum Kláštor (Rožňava), Malý Berlín (Trnava), Nástupište 1 – 12 (Topoľčany), Nová Cvernovka (Bratislava), PERIFÉRNE CENTRÁ (Dúbravica), Presahy Modra, Stanica Žilina-Záriečie a Nová synagóga Žilina, Tabačka Kulturfabrik (Košice), TELOCVIČŇA - Rezidenčné centrum pre tanec (Bratislava), Wave ~ centrum nezávislej kultúry (Prešov), Záhrada – Centrum nezávislej kultúry (Banská Bystrica), Citadela (Rimavská Sobota), Diera do sveta (kedysi Liptovský Mikuláš), Design factory (Bratislava), Divadlo Na Peróne (Košice), Fabrika umenia (Partizánske), Podivný barón (Púchov) a ako hosť Pink Whale (Bratislava Výstavu kurátorovali Sám Život a Taká (bola)) Doba. Zorganizovali, doviezli a nainštalovali ju Marek Adamov a Livi Lukácsová s pomocou kolegov: Julko Laták, Janko Gašparovič, Aďo Hinka, Ints Plavnieks, Karolína Bašteková a Barby Sihelská. Autorom grafického dizajnu plagátu je Peter Liška, ktorý kedysi robil aj logo Antény - siete pre nezávislú kultúru. Nakoniec sa týždeň či dva pred otvorením výstavy podarilo vďaka spoločnému tlaku aj podpísanie tretieho roku našej podpory od FPU. Ďakujeme odbornej komisii spred troch rokov, keď ešte FPU fungoval demokraticky a prokurátorom a sudcom, ktorí stále stoja na strane práva a nedovolia vládnucej garnitúre pošliapať všetky zákony a pravidlá. Výstava sa teda koná vďaka podpore z verejných zdrojov z Fondu na podporu umenia a súčasne napriek nepodpore, keďže väčšina kultúrnych centier z Antény už o ňu nemôže žiadať (program na podporu kultúrnych centier bol zrušený). Dobrý signál Pozývame vás na cestu okolo Slovenska. Pozývame vás objaviť vysielače slobodnej kultúry a umenia. Pozývame vás na plavbu po 30 ostrovoch pozitívnej deviácie. Pozývame na stretnutie s príbehmi, ktoré celkom zmenili mapu našej krajiny. Leto v Novej synagógy sme sa rozhodli venovať 30 kultúrnym centrám združeným v Anténe - sieti pre nezávislú kultúru. Miesta blízke našej Stanici Záriečie a Novej synagóge. Hoci majú celkom iný program, rozmery, históriu aj fungovanie, stoja na rovnakých hodnotách a vznikli podobne ako my - zdola, z iniciatívy umelcov, aktivistov a kultúrnych obyvateľov svojich miest a mestečiek. Aby sa mali kde stretávať, aby sa stretávali s kritickým myslením a súčasným umením, reprezentujúc kultúru ako komunitnú potrebu. Nejde o žiadnu panelovú dokumentárnu výstavu, naopak sa snažíme preniesť do Synagógy génia loci a atmosféru týchto miest - na výstave uvidíte originálne kúsky interiérov a techniky kultúrnych centier, fotografie, umelecké diela, "flóru aj faunu", môžete si čítať knihy, ... a celá inštalácia je novým kultúrnym centrom a verejným priestorom, námestím a klubom, kde sa môžete prísť počas leta schladiť, pokecať, stretnúť - a dať si kávu. Každý deň navaríme nejakú z jedného z kultúrnych centier na výstave. Pozvite aj svojich priateľov! Viac o Anténe nájdete aj na www.antenanet.sk.

Každú stredu o 17.00 sa bude na našej výstave Dobrý signál diskutovať. Osobne sa môžete stretnúť so zástupcami vybraných kultúrnych centier, ktorých genius loci aj atmosféru sme sa snažili na výstave preniesť k nám do Synagógy. Diskusie budú moderovať redaktorky a redaktor, ktorí museli pod tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Štvrtú diskusiu v rámci letnej série bude priamo vo výstave moderovať Andrea Makýšová Volárová a jej hosťami budú: Barbora De Andorosos Tóthová zo storočného Kina Úsmev v Košiciach, ktoré je aj kultúrnym centrom Kamil Bystrický z trenčianskeho Klubu Lúč Tomáš Székely z kultúrneho a komunitného centra Kláštor v Rožňave Ivica Horáková z bratislavskej Design Factory Budeme radi, ak prídete. A ešte radšej, keď prídete každú stredu. Vstup na diskusie je rovnako ako na výstavu (dobro)voľný - podporujete ním kultúrne centrá, ktoré o podporu prišli..

Každú stredu o 17.00 sa bude na našej výstave Dobrý signál diskutovať. Osobne sa môžete stretnúť so zástupcami vybraných kultúrnych centier, ktorých genius loci aj atmosféru sme sa snažili na výstave preniesť k nám do Synagógy. Diskusie budú moderovať redaktorky a redaktor, ktorí museli pod tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Piatu diskusiu v rámci letnej série bude priamo vo výstave moderovať Soňa Gyarfášová a jej hosťami budú: Michal Ditte a Iva Ditte Jurčová z Divadla Pôtoň v Bátovciach Matúš Petričko z Divadla z Pasáže v Banskej Bystrici Vlado Mosko z prešovského Centra nezávislej kultúry Wave Fero Maxin z kultúrno-komunitného centra Bašta v Bardejove Budeme radi, ak prídete. A ešte radšej, keď prídete každú stredu. Vstup na diskusie je rovnako ako na výstavu (dobro)voľný - podporujete ním kultúrne centrá, ktoré o podporu prišli..

Každú stredu o 17.00 sa bude na našej výstave Dobrý signál diskutovať. Osobne sa môžete stretnúť so zástupcami vybraných kultúrnych centier, ktorých genius loci aj atmosféru sme sa snažili na výstave preniesť k nám do Synagógy. Diskusie budú moderovať redaktorky a redaktor, ktorí museli pod tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Šiestu diskusiu v rámci letnej série bude priamo vo výstave moderovať Soňa Gyarfášová a jej hosťami budú: Michal Klembara z trnavského Malého Berlína Tomáš Bálint z Citadely v Rimavskej Sobote Milan Zvada zo Záhrady - centra nezávislej kultúry v Banskej Bystrici Petra Pobežalová z kultúrneho centra Podivný barón v Púchove Budeme radi, ak prídete. A ešte radšej, keď prídete každú stredu. Vstup na diskusie je rovnako ako na výstavu (dobro)voľný - podporujete ním kultúrne centrá, ktoré o podporu prišli..

Každú stredu o 17.00 sa bude na našej výstave Dobrý signál diskutovať. Osobne sa môžete stretnúť so zástupcami vybraných kultúrnych centier, ktorých genius loci aj atmosféru sme sa snažili na výstave preniesť k nám do Synagógy. Diskusie budú moderovať redaktorky a redaktor, ktorí museli pod tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Siedmu diskusiu v rámci letnej série bude priamo vo výstave moderovať Tomáš Bartoněk a jeho hosťami budú: Zuzana Godálová z topoľčianskeho Nástupište 1-12 Katarína Janíčková z Fabriky umenia v Partizánskom Filip Stranovský z nitrianskeho Hideparku Veronika Mezeiová / Andrej Poliak z Periférnych centier v Dúbravici Budeme radi, ak prídete. A ešte radšej, keď prídete každú stredu. Vstup na diskusie je rovnako ako na výstavu (dobro)voľný - podporujete ním kultúrne centrá, ktoré o podporu prišli..

Každú stredu o 17.00 sa bude na našej výstave Dobrý signál diskutovať. Osobne sa môžete stretnúť so zástupcami vybraných kultúrnych centier, ktorých genius loci aj atmosféru sme sa snažili na výstave preniesť k nám do Synagógy. Diskusie budú moderovať redaktorky a redaktor, ktorí museli pod tlakom vládnej moci a cenzúry odísť z milovaného Rádia Devín – Soňa Gyarfášová, Andrea Makýšová Volárová, Zuzana Golianová a Tomáš Bartoněk. Ôsmu a poslednú diskusiu v rámci letnej série bude priamo vo výstave moderovať Zuzana Golianová a jej hosťami budú: Dana Freyová z OZ Presahy, ktoré v Modre prevádzkovalo Lýceum a teraz rekonštruuje Sirotinec Peter Kočiš z košického Divadla Na peróne Kristína Majgerová z Ladovne, ktorá už nie je v Bytči Jana Mikuš Hanzelová z Diery do sveta, ktorá už nie v Liptovskom Mikuláši Budeme radi, ak prídete. A ešte radšej, keď prídete každú stredu. Vstup na diskusie je rovnako ako na výstavu (dobro)voľný - podporujete ním kultúrne centrá, ktoré o podporu prišli..

Premiéra autorských kompozícií a krst albumu Milan Paľa (1982):  LALLI  Lallus 1–17 pre husle a klavír (2018-2025)   Účinkujú: Milan Paľa / husle Katarína Paľová / klavír  (na fotografii Quentina Jourdeta)   LALLI [z lat. uspávanky] predstavuje cyklus sedemnástich drobných skladieb pre husle a klavír, ktoré Milan Paľa komponoval v priebehu niekoľkých rokov a ktoré dnes vytvárajú ucelené celovečerné dielo. Jednotlivé časti vznikali z osobných impulzov, spomienok, stretnutí i vnútorných reflexií, no spája ich spoločná pokojná atmosféra nehy a krehkosti.   Projekt sprevádza vznik rovnomenného albumu LALLI. Koncert v Novej synagóge bude zároveň príležitosťou predstaviť ho publiku a spolu s návštevníkmi symbolicky zavŕšiť jeho dlhoročné dozrievanie slávnostným krstom.   „Každý z Lallov má spoločnú chuť nehy a melanchólie, to bol zámer. Nezamýšľal som ich ako hudbu na uspanie dieťaťa, ale v prvom rade ako nekonečnú zvukovú paletu na upokojenie, zahĺbenie do nekonečného toku myšlienok a vnútorneho priestoru. Uspávanky vznikali naprieč mojím hudobným časom najprv ako reakcia na externý podnet (napr. ako spomienka na Omayru Sánchez alebo dar k narodeniu môjho synovca), neskôr z vlastného pohnutia ako určitá forma vnútornej očisty."  — Milan Paľa   // „Milan Paľa nie je len jedným z najvýznamnejších huslistov – jeho štýl má natoľko silný a jedinečný charakter, že možno povedať, že vytvoril nový svet pre husle.“ — Jean Guillou Huslista a skladateľ Milan Paľa patrí k najoriginálnejším a najvplyvnejším umeleckým osobnostiam súčasnej hudby. Je oceňovaný pre svoju intelektuálnu hĺbku, technickú suverenitu a nekompromisnú umeleckú identitu, prostredníctvom ktorej dlhodobo rozširuje výrazové možnosti huslí a formuje vlastnú, jedinečnú umeleckú cestu presahujúcu zaužívané interpretačné rámce. Na medzinárodnej scéne je rešpektovaný ako interpret klasického aj súčasného repertoáru. Jeho umelecký profil stojí na radikálne individuálnom prístupe a intenzívnej spolupráci so súčasnými skladateľmi, ktorá viedla k vzniku množstva diel komponovaných priamo pre jeho interpretačný rukopis. Medzi autorov, ktorí s ním úzko spolupracovali, patria Pascal Dusapin, Erkki-Sven Tüür, Tõnu Kõrvits, ako aj českí a slovenskí skladatelia František Emmert, Jevgenij Iršai, Marián Lejava, Adrián Demoč a Jana Kmiťová. Kľúčový impulz v jeho umeleckom formovaní predstavovalo stretnutie s francúzskym skladateľom a organistom Jeanom Guillou, ktorého podpora sa stala jedným zo základov Paľovej umeleckej filozofie. Na rozdiel od mnohých interpretov, ktorí zotrvávajú pri stabilnom repertoári, Paľa neustále rozširuje svoj hudobný horizont o nové diela, ku ktorým pristupuje bez hierarchických predsudkov. Odmieta zjednodušujúce kategórie typu „velikáni“ a „kleinmeistri“ a každému skladateľovi priznáva rovnocenný priestor. Jeho interpretácia sa vyznačuje hlbokou vnútornou pravdivosťou, intelektuálnou presnosťou a schopnosťou sprostredkovať aj najkomplexnejšie hudobné štruktúry s mimoriadnou presvedčivosťou a emocionálnou intenzitou. Repertoár siaha od baroka až po najaktuálnejšie podoby hudby 20. a 21. storočia, ktorý prezentoval na významných medzinárodných festivaloch ako ISCM World New Music Days, Muzički Biennale Zagreb, Pražské jaro, Hudební fórum Hradec Králové či Melos-Étos. Taktiež koncertoval v prestížnych sálach vrátane Großes Festspielhaus v Salzburgu, Kölner Philharmonie, Narodowe Forum Muzyki vo Wrocławi či Saarländische Staatstheater. Vysoko oceňovaný publikom aj kritikou — „...Milan Paľa je umelec z podstaty, nie z povolania. Publikum ho oprávnene miluje pre jeho umelecký prejav a osobnú autenticitu“ (Operaplus.cz) — pravidelne prináša umelecký zážitok spolu s poprednými orchestrami ako Filharmonie Brno, Filharmonia Poznańska, Orquesta Sinfónica de Xalapa, Symfonický orchester hl. m. Prahy FOK, Slovenská filharmónia či Štátna filharmónia Košice. Vystupoval pod taktovkou dirigentov Dennisa Russella Daviesa, Alexandra Liebreicha, Jakuba Hrůšu, Juraja Valčuhu a Mariána Lejavu. Koncerte uviedol husľové koncerty a kľúčové diela autorov ako E. Elgar, B. Bartók, K. Szymanowski, E. W. Korngold, A. Schnittke, H. Birtwistle, Esa-Pekka Salonen či P. Dusapin. Významnou súčasťou jeho umeleckého profilu je rozsiahla a koncepčne budovaná diskografia vznikajúca v spolupráci so značkou Pavlík Records. Zahŕňa zásadné diela husľového repertoáru vrátane nahrávok J. S. Bacha Sonát a partit (BWV 1001–1006) a Suít (BWV 1007–1012). V posledných koncertných sezónach ju výrazne rozšíril o sedemnásť albumov mapujúcich tvorbu autorov ako P. Dusapin, S. Feinberg, V. Bibik, G. Enescu, L. Janáček, B. Kutavičius, R. Berger, A. Demoč, J. Kmiťová, ako aj vlastnú skladateľskú tvorbu. Mnohé z týchto projektov vznikli v úzkej spolupráci s klaviristkou, jeho umeleckou i životnou partnerkou Katarínou Paľovou. Kompletná nahrávka slovenskej tvorby pre sólové husle (Violin Solo in the Works of Slovak Composers I–V) patrí k zásadným projektom jeho diskografie, rovnako ako projekt Cantūs Moraviae, sústredený na tvorbu moravských skladateľov pre sólové husle a violu, či album Milanolo, venovaný repertoáru pre päťstrunové husle, Milanolo, rozšírené o spodný violový register z dielne Ateliéru Bursík. Popri dlhodobej spolupráci s Ateliérom Bursík, z ktorého nástrojov – huslí Preetorius a Milanolo – umelecky vychádza, nedávno nadviazal aj spoluprácu s výrobcom strún Warchal Strings. Tá mu otvára ďalší priestor pre systematické rozvíjanie a redefinovanie výrazových možností huslí v hudbe 21. storočia. Popri interpretačnej činnosti sa Milan Paľa kontinuálne venuje aj kompozícii. Súkromne študoval u prof. Františka Emmerta a svoje diela následne konzultoval so skladateľom a dirigentom Mariánom Lejavom. Od roku 2015 sa komponovaniu venuje intenzívne; jeho tvorba sa pohybuje na priesečníku tradičných kompozičných princípov a avantgardných prúdov, často inšpirovaná literárnymi a vizuálnymi podnetmi. Za skladbu Ezra Pound’s Tree získal 3. cenu na skladateľskej súťaži Mansurian International Composition Competition 2025. Medzi najnovšie premiéry patria Ossth – koncert pre husle a sláčikový orchester (Ensemble Opera Diversa, dir. Marián Lejava), Gillot pre husle, violončelo, flautu a klarinet (CODEnsemble), Unruhe (sláčikové kvarteto č. 2), Lament pre husle a klavír a celovečerné dielo Objekty (Amfisbain – symfónia pre sólové husle) neskôr vydané na rovnomennom albume, ako aj premiérové nahrávky na albumoch Co-incidence a Drammi. Skladateľské portfólio Milana Paľu zahŕňa koncerty pre husle, klavír či klarinet a orchester, skladby pre symfonický orchester ako aj široké spektrum komornej a sólovej tvorby. Ťažiskom sú diela pre husle – sólové i koncertantné – v ktorých organicky prepája svoje bohaté interpretačné skúsenosti, najmä v oblasti súčasnej hudby, s vlastným kompozičným jazykom. Do roku 2023 uvádzal svoje skladby pod pseudonymami, odvtedy ich prezentuje pod vlastným menom. Za svoje umelecké výsledky získal viacero významných ocenení, medzi nimi Cenu Ľudovíta Rajtera (2009), Cenu ministra kultúry SR (2014), Cenu Nadácie Tatra banky za umenie – špeciálnu cenu Mladý tvorca (2014) a viaceré Radio_Head Awards za nahrávku roka v kategórii klasická hudba: Szymanowski/Berg (2017), L. Borzík – Svetlo slova (2020) a Valentin Bibik – Viola Sonatas (2022). // Katarína Paľová, klavirista, komorná hráčka a členka CODEnsemble, sa zameriava najmä na hudbu 20. a 21. storočia s akcentom na diela menej hrávaných či zabudnutých autorov. Doposiaľ uviedla diela skladateľov ako napr. Samuil Feinberg, Nikolaj Roslavets, Giacinto Scelsi, Jean Guillou, Valentin Bibik, Toru Takemitsu či Tõnu Kõrvits. Katarína Paľová premiérovala niekoľko skladieb slovenských autorov (Iršai, Kmiťová, Kolář, Paľa, Steinecker), a zároveň uviedla množstvo diel zahraničných autorov v slovenskej či českej premiére. Ako sólistka i komorná hráčka účinkovala na viacerých pódiách a festivaloch na Slovensku i v zahraničí, ako napr. Festival Messiaen au Pays de la Meije (FR), Piano Pulse (FR), Moravský podzim (ČR), Mezinárodní hudební festival Kutná Hora (ČR), Melos-Étos, Košická hudobná jar, Konvergencie, PIANO Days, Albrechtina, Orfeus, Levočské babie leto, či koncertný cyklus Filharmonie Brno, Ensemble Opera Diversa (CZ), Stanica Žilina-Záriečie/Nová synagóga, a i. Spolupracovala s dirigentmi ako Marián Lejava, Gabriela Tardonová, Marco Vlasák či Konstantin Illievsky, a to s orchestrami Ensemble Opera Diversa, VŠMU Modern Orchestra a Symfonický orchester Slovenského Rozhlasu. V koncertnej sezóne 2025/2026 debutovala so Slovenskou Filharmóniou ako sólistka koncertnej premiéry 6. klavírneho koncertu op. 71 Jána Zimmera pod taktovkou M. Lejavu. Katarína Paľová po absolvovaní gymnázia pokračovala v štúdiu na Konzervatóriu v Žiline v odboroch hra na klavír a dirigovanie. V rovnakom čase bola členkou študentského ansámblu pre súčasnú hudbu Veni Academy, s ktorým pod vedením Mariána Lejavu účinkovali na festivaloch ISCM World New Music Days 2013, Melos Étos a i. V rokoch 2013 - 2018 študovala hru na klavír na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne v triede prof. Ivana Gajana. Zúčastnila sa majstrovských kurzov u Eugena Indjića, Alexandra Serdara, Daana Vandewalle, Jonathana Powella a i. V roku 2022 dokončila doktorandské štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod vedením prof. I. Gajana. Aktivity Kataríny Paľovej od roku 2020 zahŕňajú aj nahrávaciu činnosť. V spolupráci so svojím životným a umeleckým partnerom Milanom Paľom doposiaľ nahrala desať albumov s tvorbou pre husle/violu a klavír Samuila Feinberga, Valentina Bibika, Alfreda Schnittkeho, Pascala Dusapina, Broniusa Kutavičiusa, Romana Bergera, Františka Emmerta a ď. pre vydavateľstvo Pavlík Records. Album Valentin Bibik – Viola Sonatas získal ocenenie Radio_Head Awards 2022 – Nahrávka roka v kategórii klasická hudba. V rovnakom vydavateľstve Kataríne Paľovej vyšiel i sólový dvojalbum s názvom Augure (2022). // Podujatie z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia a koná sa aj s finančnou podporou Sociálneho a kultúrneho fondu SOZA.

Pozývame vás na druhý ročník nášho herného podujatia. Čaká vás deň plný spoločenských hier pripravený pre skúsených zberateľov aj zvedavých nováčikov. Súčasťou programu je populárny blší trh, kde môžete predať svoje ohrané tituly a nakúpiť nové. Tešiť sa môžete aj na prezentáciu a predaj noviniek či výhodný dopredaj starších hier od Albi, detský kútik s Kúzelkom a ďalšie sprievodné stánky. Všetky informácie nájdete na: https://eshop.albi.sk/zilinska-kocka/.

23. ročník žilinského literárneho sviatku sa bude konať od štvrtka 17. do soboty 19. septembra 2026. Počas troch festivalových dní sa môžete tešiť na debaty so zaujímavými slovenskými aj zahraničnými autorkami a autormi, tematické diskusie, koncerty, workshopy, detský program, knižný trh vydavateľov a kníhkupectiev aj nedeľnú prechádzku so zaujímavými hosťami. Témou tohto ročníka je Teraz je čas! – otvorená výzva, ktorú budeme na festivale rozvíjať v rôznych podobách. Myšlienky, tvorba aj poznanie majú svoj správny moment, kedy sa hlásia o slovo: kedy máme počúvať, kedy sa ponoriť do hry, kedy upriamiť pozornosť na to podstatné. Chceme ňou vytvoriť priestor pre aktuálne pálčivé témy, pre naliehavé otázky dneška, siahnuť po knihách, ktoré nepočkajú, ale aj spoločne si vychutnať skvelú festivalovú atmosféru. Program zverejníme čoskoro na zlf.sk. Festival z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Mesto Žilina, Martinus, Lita, Združenie vydavateľstiev a kníhkupectiev Slovenska a vydavateľstvo Artis Omnis.

Legenda folku Karel Plíhal je nielen pesničkárom, ale aj básnikom s vycibreným zmyslom pre humor a iróniu, zároveň muzikantom s citom pre nezabudnuteľnú melódiu a vypointovanú harmóniu. Oslavuje štyri dekády na scéne a napriek nepriazni osudu sa vracia k slovenským divákom s mandolou v ruke a s repertoárom plným hlbokých emócií i povestného ostrovtipu. Sú umelci, ktorých hudba sa stane soundtrackom celých generácií, a sú básnici, ktorých slová dokážu pohladiť dušu i zaťať do živého. Keď sa tieto dva svety prepoja v jednej osobnosti, vzniká úkaz menom Karel Plíhal - je synonymom pre vycibrený zmysel pre humor, jemnú iróniu, nezabudnuteľné melódie a majstrovsky vypointované texty. Na scéne sa pohybuje už úctyhodné štyri dekády. Od svojho prvého sólového vystúpenia v roku 1983 prešiel obdivuhodnú umeleckú cestu. Stal sa štvornásobným držiteľom prestížnej ceny Porta, napísal množstvo oceňovaných scénických kompozícií pre divadlá i film a jeho autorský album Vzduchoprázdniny si vyslúžil akademické uznanie v podobe ceny Anděl. Plíhalova tvorba však nestarne – dôkazom je aj doteraz posledný bilančný projekt Alba a bonusy z roku 2018.   To, čo robí Karla Plíhala skutočne veľkým človekom, je však jeho nezlomná osobnosť. Hoci mu zdravotné komplikácie v minulosti postavili do cesty vážne prekážky, chuť tvoriť a deliť sa o radosť z hudby s publikom v ňom nikdy nevyhasla. Práve naopak. Plíhal sa prispôsobil, pretransformoval svoj prejav a svoje milované piesne najnovšie obohatil o hru na mandolu. Tento jedinečný strunový nástroj, ladený o kvintu nižšie, dodáva jeho skladbám celkom nový, hlbší a dýchajúci rozmer.   Na koncertných pódiách ho sprevádza skvelý gitarista Petr Fiala. Ich spojenie nie je len profesionálnym partnerstvom – je to hlboké ľudské a hudobné porozumenie, ktoré divák vycíti od prvého tónu. Gitara a mandolína sa na pódiu dopĺňajú s absolútnou precíznosťou a vytvárajú intímnu kulisu pre Plíhalové geniálne básnické miniatúry a piesne.   Môžete sa tešiť na prierez tým najlepším z Plíhalovej štyridsaťročnej tvorby, no umelec neustále pracuje aj na celkom nových piesňach, ktoré zaznejú naživo práve počas tohto turné. Práve živé koncerty sú miestom, kde jeho piesne získavajú ešte väčšiu silu. Blízkosť publika, jemný humor medzi skladbami a autentický prejav robia z každého vystúpenia osobný zážitok. Budete mať jedinečnú príležitosť zažiť legendu českého folku naživo – v našich krásnych priestoroch, ktoré umocnia intimitu aj emóciu jeho hudby. Príďte zažiť večer plný neopakovateľnej atmosféry, kde sa smiech strieda s dojatím a kde hudba lieči. Koncerty Karla Plíhala sú povestné tým, že z nich človek odchádza bohatší, pokojnejší a s úsmevom na duši Koncert v Žiline je aj súčasťou prvého dňa Žilinského literárneho festivalu, celý program už čoskoro na www.zlf.sk. 

Kubo Ursiny & Provisorium sa spolu so skvelou Ninou Kohout na jeseň opäť vrátia na pódiá a zahrajú to najlepšie z tvorby Deža Ursinyho. Myšlienka spojiť Deža s charizmatickým prejavom Niny Kohout vznikla ešte minulý rok v rámci vyvrcholenia turné Dežo Ví. To si pripomínalo 30 rokov od odchodu hudobného vizionára, ktorý dodnes inšpiruje a ovplyvňuje viaceré generácie. Sme radi, že to nakoniec nie je jednorazový projekt a v tomto špeciálnom zložení Dežova hudba znovu ožije, konkrétne na koncertoch v Žiline (31.10.), Banskej Bystrici (04.11.) a Trenčíne (05.11.). Poctu Dežovi Ursinymu a jeho kompozíciám citlivo vzdá šesťčlenná zostava hudobníkov. Kapela Kubo Ursiny – spev Nina Kohout – spev Valér Miko – klávesy Marián Slávka – bicie Tomáš Michalčák – gitara, klávesy, spev Samuel Šomorjai – basgitara Vstupenky Sedenie: 19 EUR prvá vlna (do 26.06. alebo do vypredania) Sedenie: 25 EUR druhá vlna (od 27.06.) Na mieste: 30 EUR

Prvý deň najlepšieho festivalu komornej hudby: 18:00 SÚZNENIE (Bittová, Lupták, Lenko, Dugovič) 20:00 Olivier MESSIAEN: Kvarteto na koniec času   // SÚZNENIE Iva BITTOVÁ (CZ) / spev, husle Jozef LUPTÁK / violončelo, hlas Boris LENKO / akordeón, bandoneón Branislav DUGOVIČ / klarinet, basklarinet   Projekt SÚZNENIE je stretnutím charizmatickej Ivy Bittovej s trojicou slovenských inštrumentalistov – violončelistom Jozefom Luptákom, klarinetistom Branislavom Dugovičom a akordeonistom Borisom Lenkom. Ich spoločný program je založený na improvizácii. Hudobné dialógy, inšpirované ľudskou aj umeleckou blízkosťou, kreativitou a skladateľskou i improvizačnou skúsenosťou každého z hudobníkov, sľubujú neobyčajný zážitok. SÚZNENIE je hravé, temperamentné, krehké, neopakovateľné a povznášajúce. Každý koncert vzniká priamo pred publikom, ktorého môžete byť súčasťou aj v Novej synagóge v Žiline vo štvrtok 5. novembra.   Na premiére programu počas 25. ročníka Konvergencií v Bratislave zazneli spontánne popri autorských témach aj úryvky z diel J. S. Bacha, A. Pärta, M. Vargu či A. Piazzollu. Záznam z tohto večera vyšiel v roku 2025 na CD, ktoré si môžete zakúpiť e-shope Konvergencie.sk a vypočuť na Bandcampe alebo ostatných streamoch.   „Kdybych já vědela, kde můj milý kosí, byla bych mu nésla vo fertuške rosy…“, zaznie z Iviných úst počas koncertu dávna pripomienka ľudovej tvorby. No nie ako odkaz folklórnej tradície, ale ako základný odkaz čistej duše, ktorú táto tradícia reprezentuje. V podaní Ivy Bittovej, Jozefa Luptáka, Borisa Lenka a Branislava Dugoviča však počujeme ešte o čosi viac. Silu porozumenia a vzájomného zbližovania smerom k základným hodnotám ľudského bytia. Prostredníctvom hudby – k súzneniu. – Ladislav SNOPKO, booklet k CD Súznenie (Konvergencie, 2025)     // Olivier MESSIAEN: Kvarteto na koniec času Ronald ŠEBESTA / klarinet Peter BIELY / husle Jozef LUPTÁK / violončelo Nora SKUTA / klavír   Len máloktoré dielo klasickej hudby je spojené s takým výnimočným príbehom ako Kvarteto na koniec času francúzskeho skladateľa Oliviera Messiaena (1908 – 1992). Vzniklo počas jeho pobytu v zajateckom tábore v nemeckom Görlitzi v pohnutých časoch 2. svetovej vojny. Silná skladba, inšpirovaná apokalyptickými výjavmi z biblickej knihy Zjavenie apoštola, zaznela v roku 1941 v interpretácii internovaných hudobníkov, vrátane skladateľa, pred stovkami spoluväzňov. Messiaen neskôr označil toto uvedenie diela za „najkrajší koncert svojho života.”    Messiaenova hudba nevznikla z rezignácie, ale z potreby hľadať zmysel a nádej aj tam, kde sa zdajú byť stratené. Aj preto dokáže silno prehovárať k poslucháčom dneška. V Novej synagóge v Žiline zaznie Kvarteto na koniec času v zostave popredných slovenských hudobníkov, ktorí stáli spolu s umeleckým riaditeľom Konvergencií, violončelistom Jozefom Luptákom pri zrode festivalu.  Veríme, že spojenie Messiaenovho Kvarteta na koniec času a projektu Súznenie s Ivou Bittovou prinesie publiku dva odlišné, no v niečom blízke pohľady na to, ako môže hudba pomáhať človeku nachádzať zmysel a nádej aj v časoch neistoty.    V roku 2022 vyšla v rámci edície Konvergencie live nahrávka, ktorá je dostupná na našom Bandcampe, na streamoch a v e-shope.   „Myslím si, že nie je adekvátnejší čas hrať titul s hudbou Kvarteta na koniec času Oliviera Messiaena ako práve teraz, keď sa v Európe deje agresívny útok ruských vojsk a Putinovho režimu na slobodu autonómnej Ukrajiny. Ocitli sme sa v čase vojny, ktorá opäť dramaticky mení svet. Messiaen napísal túto apokalyptickú kompozíciu v čase jeho pobytu v zajateckom tábore počas 2. svetovej vojny. A pravdepodobne prežíval strachy, dezilúzie a smútky a žil v podobnej existenciálnej tiesni ako ukrajinský ľud v dnešných dňoch.“  Jozef LUPTÁK, marec 2022   // VSTUPENKY 22 – 25 EUR  (vstupenka platí na oba koncerty, ktoré sa uskutočnia 5/11) permanentka na 2 dni festivalu: 45 EUR Program druhého festivalového dňa 6. 11. 2026   // Organizátorom podujatia je Festival Konvergencie. Záštitu nad koncertami v Žiline prevzal primátor Peter Fiabáne. Hlavní partneri: Mesto Žilina Za podporu ďakujeme aj partnerom: Nová synagóga Žilina, SOZA a ďalším partnerom a mediálnym partnerom. Festival NEBOL v tomto roku podporený verejnými zdrojmi z Fondu na podporu umenia   // Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk

Druhý deň najlepšieho festivalu komornej hudby:18:00 Vladimír GODÁR 7020:00 Marek BREZOVSKÝ: Medzi zemou a …//Vladimír GODÁR 70Emmeleia, Passacaglia, Talizman, Déploration sur la mort de Witold Lutosławski, La canzona refrigerativa dell arpa di Davide, Ave Maria, Sweet and Low, Dormi JesuMichaela HRUBÁ, Daniel RUMLER / husleMartin RUMAN / violaJozef LUPTÁK / violončeloOndrej VESELÝ / gitaraŽilinský miešaný zborŠtefan SEDLICKÝ / zbormajster„Umenie má rozširovať priestor ľudskej nezávislosti a slobody.“Vladimír GODÁRVladimír Godár (1956) v tomto roku oslávil 70. narodeniny. Pri tejto príležitosti sme na festivale Konvergencie pripravili v marci takmer trojhodinový slávnostný koncert, ktorý sa stal nielen poctou skladateľovi, ale aj výnimočným stretnutím osobností slovenského kultúrneho a verejného života. Do vypredaného Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu prišla aj prezidentka Zuzana Čaputová, bývalí ministri kultúry Silvia Hroncová a Ladislav Snopko, na pódiu sa k oslavám pripojili aj jeho osobní a umeleckí priatelia Peter Breiner či britský dirigent Andrew Parrott. To najlepšie z programu teraz zaznie v Novej synagóge, obohatené o spoluprácu so Žilinským miešaným zborom a žilinské publikum bude mať príležitosť stať sa súčasťou osláv jubilea jedného z najvýznamnejších slovenských skladateľov súčasnosti.Godár patrí k najvýraznejším postavám slovenskej kultúry 20. storočia. Jeho osobitá kompozičná poetika sa formovala počas rokov strávených nad partitúrami starých majstrov v blízkosti violistu, muzikológa a estetika Jána Albrechta (1919 – 1996). Sám skladateľ o svojej tvorbe často hovorí ako o dialógu s tradíciou. Jej súčasťou je rovnako hudba Bélu Bartóka i piesne Beatles. V kontexte klasickej hudby však Godárove skladby neviedli len dialóg s minulosťou, ale súčasne aj s tvorivými aktivitami jeho duchovných súpútnikov Alfreda Schnittkeho, Arva Pärta či Giju Kančeliho. Hudobný dialóg v jeho kompozíciách tak vzniká na spojnici minulého a súčasného ako výsledok poznania, že len tá hudba má budúcnosť, ktorá má aj minulosť. Intenzívne zážitky z Godárovej hudby, opisované ako sugestívnosť, meditatívnosť alebo koncentrovaný výraz, sú výsledkom vzácnej symbiózy konštrukčnej, emocionálnej a významovej roviny jeho diel.Vladimír Godár je verejnosti známy aj vďaka úspešnej spolupráci s režisérom Martinom Šulíkom (Neha, Krajinka, Záhrada, Orbis pictus, Cigán, Tlmočník, Emília a i.). Za hudbu k filmu Krajinka získal v roku 2001 v Belgicku cenu Georges Delerue Award, označovanú aj ako Oscar za filmovú hudbu. Ocenenie Český lev mu priniesli filmy Slnečný štát (r. M. Šulík) a Návrat idiota (r. S. Gedeon), pričom nominovaný bol celkovo štyrikrát. Národnú cenu Slnko v sieti získal za hudbu k filmom Martina Šulíka Slnečný štát, Cigán a Tlmočník, nominovaný bol päťkrát. Nahrávka Mater (Pavian Records, 2006) s Ivou Bittovou, Marekom Štrynclom a Solamente naturali, ktorú vydalo aj nemecké vydavateľstvo ECM, sa stretla v zahraničí s bezprecedentným záujmom o jeho diela.Tvorba Vladimíra Godára, vrátane viacerých premiér, je aj vďaka priateľstvu s Jozefom Luptákom súčasťou Konvergencií od ich vzniku. Pri príležitosti skladateľových narodenín vyšiel výber nahrávok z 25-ročnej spolupráce – vypočuť si ho môžete na našom Bandcamp profile alebo si ho môžete zakúpiť spolu s bohatým bookletom na našom e-shope.//Marek BREZOVSKÝ: Medzi zemou a …Robert ROTH / rozprávačNina KOHOUT / spevVladislav ŠARIŠSKÝ / klavírJozef LLUPTÁK / violončeloMartin RUMAN / violaDaniel RUMLER, Michaela HRUBÁ / husle Skladateľ, aranžér a klavirista Marek Brezovský (1974 – 1994) po sebe zanechal rozsiahle dielo v oblasti rockovej i klasickej hudby. V každej skladbe cítiť, že veril tomu, čo tvoril, a práve táto úprimnosť mu dávala silu dotknúť sa človeka. Projekt Medzi zemou a … vznikal od roku 2024 na želanie Brezovského rodiny v spolupráci s festivalom Konvergencie, na ktorom mal premiéru v marci tohto roka. Prináša komorné diela a aj piesne, ktoré otextovali jeho sestra Mirka Brezovská a Jakub Tlolka. V úlohe rozprávača a speváka sa predstaví Robert Roth. Keď sa energia jeho nezameniteľného hlasu stretne s emocionálnou hĺbkou a osobitou poetikou hudby Mareka Brezovského, možno čakať výnimočný zážitok. Skladby zaznejú v interpretácii vynikajúcich hudobníkov – klaviristu Vladislava Šarišského, violončelistu Jozefa Luptáka, violistu Martina Rumana a huslistov Daniela Rumlera a Michaely Hrubej, ku ktorým sa okrem Roberta Rotha pripojí aj Nina Kohout v úlohe speváčky, jej pôvodné hosťovanie na premiére sa na jeseň rozšíri o nový piesňový repertoár.„K tomuto projektu som od začiatku pristupoval s veľkým rešpektom a úctou a som poctený, že nás Marekova rodina oslovila. Ešte keď sme študovali na Konzervatóriu, som mal možnosť uviesť premiéru jeho skladby Voľnosť. Teraz sme predstavili nové diela v zostave skvelých umelcov. Spätná väzba publika nás motivuje vrátiť sa s Marekovou hudbou na jeseň do viacerých miest,“ hovorí Jozef LUPTÁK, riaditeľ festivalu a zároveň jeden z interpretov.Projekt Medzi zemou a… zaznel v premiére v marci 2026 vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Dramaturgiu pripravil skladateľov otec Ali Brezovský. Ide o prevažne neznámu tvorbu, ktorá vznikala v roku 1994, keď Marek Brezovský pracoval na scénickej hudbe k hre Pressburger blut Viliama Klimáčka pre divadlo GuNaGu. V tom čase bol študentom prvého ročníka VŠMU. „Skladby sú unikátne svojím príbehom, naliehavosťou, atmosférou a pocitmi, ktoré do nich Marek vložil. Ponoril sa do seba, do svojej tvorby, a jeho hudobná fantázia a invencia pracovali na plné obrátky až do konca. Vďaka spolupráci s Vladislavom Šarišským a Matúšom Uhliarikom, ktorí tieto nápady podľa zvukových záznamov prepísali a upravili, bolo možné skladbám po rokoch vdýchnuť život. Sú ďalšou časťou hudobnej mozaiky, ktorá poodkrýva výnimočný, bohatý a rozmanitý tvorivý svet Mareka Brezovského,“ povedal o dielach skladateľov otec Ali BREZOVSKÝ.„Mnoho Marekovej hudby už ľudia nosia v srdci. Teraz je však čas otvoriť ho ešte viac a urobiť v ňom miesto, pretože prichádza nová, ešte nepočutá hudba – pre vás aj pre nás. A tak Marek žije ďalej v nás.“ Vladislav ŠARIŠSKÝ „Je to hudba výbušná aj lyrická, prehovárajúca k širšiemu publiku. Klasika ovplyvnená klasickými (Bartók, Šostakovič, Debussy) aj neklasickými (Zappa, Varga) vzormi. Diela talentovaného mladíka, ktorý práve skončil prvý ročník kompozície na Vysokej škole múzických umení, zároveň mal čoraz osobitejší vlastný jazyk, ktorý však nemal čas rozvinúť ďalej.“ Oliver REHÁK, Denník N//VSTUPENKY22 – 25 EUR(vstupenka platí na oba koncerty, ktoré sa uskutočnia 6/11)permanentka na 2 dni: 45 EURProgram prvého festivalového dňa 5. 11. 2026 //Organizátorom podujatia je Festival Konvergencie.Záštitu nad koncertami v Žiline prevzal primátor Peter Fiabáne.Hlavní partneri: Mesto ŽilinaZa podporu ďakujeme aj partnerom: Nová synagóga Žilina, SOZA a ďalším partnerom a mediálnym partnerom.Festival NEBOL v tomto roku podporený verejnými zdrojmi z Fondu na podporu umenia//Viac informácií o festivale na www.konvergencie.sk

Inštalácia Milana Stanca na chodníku pred Novou synagógou vznikla v roku 2022 ako reakcia na inváziu Ruska na Ukrajinu. Inšpiráciou boli rozhovory s ukrajinskou učiteľkou a výtvarníčkou Tamarou Turljun, ktorá žije a tvorí v Kyjeve. „Vojna trvá už niekoľko mesiacov. Som na svoju krajinu hrdá. Od samého začiatku všetci robia čo môžu. V mojom prípade sú to lekcie a tvorivé dielne s deťmi. Stále ich učím a vymýšľame spolu rozličné projekty. Každé jedno z nich je predčasne dospelé. Každé jedno vie, že je u nás vojna... Náš domov nie je byt či dom, je to celá krajina. Nerozprávame sa o vojne, počúvame ju každý deň v sirénach počas toho ako tvoríme našu svetlú budúcnosť na papieri…“ Tamara TurljunTamara pri komunikácii s deťmi nepoužíva slová byt, dom a domov. Veľa z nich ho už nemajú. Vojna im ho zničila. Je to príliš citlivá téma, ktorá otvára ich duševné traumy. Preto sme inštaláciu nazvali vdoma, toto slovo v ukrajinčine znamená "byť doma". Postupne sa naša senzitivita voči utrpeniu Ukrajincov otupuje. Toto dielo je pripomienkou, aby sme nezabúdali.„Nutnosť tvoriť plynie z doby, v ktorej žijeme. Z doby plnej kontrastov, absurdity a gýču. Vždy som bol tak trochu rebel a v tvorbe sa snažím ukázať svoj nesúhlas s dobou a aktuálnymi udalosťami vo svete.“ Milan StancoTamaru sme sa rozhodli aj finančne podporiť v rámci spoločnej iniciatívy s ukrajinskou organizáciou Izolyatsia. Pomáhame umelcom nachádzajúcich sa vo vojnových zónach.Milan Stanco sa narodil v roku 1991 v Žiline, skončil produktový dizajn na STU v Bratislave v roku 2021. V tomto roku bol aj jedným z umeleckých rezidentov v Novej synagóge. Je zakladateľom vlastnej značky PANGEA. Tamara Turljun sa narodila v roku 1995 v dedine Pavlivka. Absolvovala štúdiá v oblasti vizuálneho umenia na školách v Dnipre a Kyjeve. Je spoluzakladateľkou priestoru Depot12_59. Aktívne tvorí a vystavuje. Momentálne sa venuje práci s deťmi zasiahnutých vojnou. Vznik diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, za spoluprácu ďakujeme aj Mestu Žilina. Viac fotografií od Richarda Kohlera nájdete v albume na našom flickr.com/novasynagoga.

Keď si od nás niečo odnesiete, budeme vďační. Ďakujeme!Veci, vecičky a suveníry zo zoznamu nižšie nájdete u nás na pulte pri vstupe do Synagógy. Ak ich chcete zaslať poštou, alebo máte otázku na diaľku, píšte na info@novasynagoga.sk.